|
|
| |
Dejepisné pozadie |
|
| |
| |
 |
Pôvod:Maďary prichádzali na územie Karpatskej kotliny až v posledných vlnách sťahovania sa národov. Pojem maďar - ktorý má význam "človek" - sa vytvoril v tomto čase.
Osídlenie:po dobývaní Maďarska, čo sa skončilo v roku 900, vyzeralo tak, že maďari si nevedia zvyknúť dosť rýchlo Európu. Ale vojvoda Árpád včas spoznal nebezpečenstvo, čo prinášajú dobrodružstvá pre maďarov. |
|
|
| |
| Založenie štátu: Veľkú prácu začal vojvodca Géza, aby jeho republika sa pripojila k vývoji Európy a jeho syn, svätý Štefan (1000 - 1038) to dokončil tým, že svoj ľud priviedol ku kresťanstvu. Kráľ Štefan zobral za manželku nemeckú princeznú a korunu, ktorú použili pri korunovaní dostal od pápeža. (Rím neskôr svätorečil Štefana a viacerých členov Árpádskeho domu). Maďarské kráľovstvo sa prispôsobil k západoeurópskym zvykom a ľud miesto chovania dobytku, začali sa zaoberať s poľnohospodárstvom. |
 |
|
|
| |
Stredovek:v XIV. storočí Maďarské kráľovsto bolo centrom obchodu západných produktov. V tomto istom čase bol najštabilnejším štátom Európy, lebo vo feudálnom spoločnosti všetko bolo dobre rozdelené nerozpadli ani malé časti štátu. Nasledujúce dinastie všetky mali za cieľom udržať pozíciu primus inter pares: králi z Arpadskeho domu (do roku 1301), Anjou - dinastia (1308 - 1387), Luxemburgská - dinasztia (1387-1437), a Habsburgovci (1437-1458), Hunyadiovci (1458-1490) a Jagello-dinasztia (1490-1526)
|
|
| |
Boj pre nezávislosť: útočenie mongolov na Maďarsko (1241-1242) - mongoly prichádzali do Európy poslednou vlnou sťahovania sa národov - toto bol prvý úder v dejepise ktorý sa týkal aj Maďarov. Po tatárskom vpáde začal sa štát pekne rozvýjať, ale aj toto zastavili turci, keď sa objavili v Európe. Turci od XV. storočia začali hroziť aj maďarské územia a začal sa medzi nimi boj na stáročia. V roku 1526, v boji pri Moháči zanikol samostatný maďarský štát a v roku 1541 sa rozpadol aj Buda, kráľovské mesto. Štát sa rozpadol na 3 časti : na časť, kde panovali Habsburgovci, časť, ktoré im zobrali turci, a na Sedmohradské knižatstvo. Panovanie turkov zastavil vývoj štátu a zavinil rôzne materiálové a ľudské straty. Po vyhnaní turkov (1686) nad Maďarskom panovali Habsburgovci. Vďaka tomu ani kráľovský dvor, ani centrálne vedenie štátu nemohol sídliť na Maďarsku. Kvôli zníženému obyvateľstvu ako náhradu volali cudzých usadlíkov a takto sa narušil etnická jednotnosť štátu. Po vyhnaní turkov o prvý pokus na získanie späť nezávislosti štátu sa pokúšal II. Ferenc Rákoczi v povstaní proti Habsburgom (1703 - 1711). V XVIII storočí privilégium šlachtictva a druhé poddanstvo zabránili tomu, aby sa vytvorili moderné veľkostatky a zabránili a modernizáciu.
|
|
| |
XIX. storočie. :Revolúcia 15. marca 1848 bol míľníkom medzi revolúciami v Európe. Pod tlakom masy Maďarská Diéta prijala väčšinu želania revolucionárov, ako oslobodenie poddaných, rovnoprávnosť pred zákonom, slobodu tlače a nezávislú Maďarskú vládu. V septembri 1848 Rakúska cisárska vláda zaútočila proti Maďarsku, aby zastavily revolúciu, zrušily jeho výdobytky, s ktorými pred tým aj samotný cisár súhlasil. Nezávislá Maďarská armáda úspešne odolala a iba vtedy sa vzdala, keď už boli pozvaný aj Ruské cisárske vojská. Po rokoch útlaku nasledovalo vyrovnanie v roku 1867, v ktorom hral veľkú úlohu Deák Ferenc, rozdelil zákonodarstvo a vlády Rakúsko-Uhorskej Monarchie, spoločné zostaly iba zahraničné veci, vojenské veci a finančné veci. Hoci ešte bolo vidieť znaku feudalizmu, vyvýjala sa kapitalistická ekonomická štruktúra a bol investovaný významný zahraničný kapitál v Maďarsku.
|
|
| |
 |
Svetové vojny:
Po prehre v prvej svetovej vojne (1914-1918) sa Rakúsko-Uhorská Monarchia zrútila. V Maďarsku najprv vypukla demokratická občianska revolúcia, potom na krátke obdobie vznikla komunistická republika rád. Po jeho zrušení musela nová vláda podpísať trianonskú zmluvu v roku 1920. Keďže pri vytvorení hraníc následníckych štátov sa uprednostnily vojensko-strategické ciele, tretina národa ostala za hranicami. Maďarsko so svojou územnou stratou (musela sa vzdať 70% územia) stratilo aj svoje suroviny. |
Tieto fakty vo velkom ovplyvnily politiku Horthyho Miklósa. Autoritívna, konzervatívna vláda zle posúdila mocenské pomery: hoci nebola fašistická, postavila sa na stranu Hitlera s očakávaním, že môže dostať naspäť aspoň časť krajiny, ktorú stratil po prvej svetovej vojne. Medzi rokmi 1938 a 1941 sa to aj sčasti podarilo, ale Maďarsko vstúpilo do vojny na strane fašistických strán. V roku 1944 nemecké vojská obsadily krajinu a po nevydarenej skúške výskoku v októbri 1944 prebrala vládu extrémna pravicová Strana Šípkového Kríža. Krajina sa stalo miestom protinemeckej offenzívy. V decembri 1944 vznikla nová vláda, vo vtedy už oslobodenej východnej časti v Debrecíne. Vo februári 1946 bola vyhlásená republika a presne o rok neskôr, vo februári 1946 zástupcovia Maďarskej vlády podpísaly parížsku zmluvu o mieri, ktorá opäť prijala trianonské hranice z roku 1938.
|
|
|
| |
| Počas komunistického režimu:Tesne po II. svetovej vojne, v roku 1945 boli prvé slobodné voľby, kde kandidovalo šesť takých strán, ktoré boli uznané Spojeneckou Kontrolnou Komisiou. Nezávislá strana maloroľníkov získala 245 mandátov a komunisti 70. Do roku 1947 zostaly iba dve strany, ktoré stáli proti Moskvou podporovaných komunistov a po čase aj tie zanikly pod silným politickým tlakom. Počas vlády Rákosiho Mátyása (1949-1956) prijali ústavu sovietskeho typu, vznikol systém jednej strany, ktorá ignorovala národné tradície a bola presnou kópiou sovietskeho modelu. |
|
23 októbra 1956 sa postupne vypukla revolúcia proti nenávidenej vláde a režimu. Revolúciu zrušily sovietske vojská a v roku 1958 vodcu revolucionárnej vládu Imricha Nagya a viacerich členov jeho vlády popravily. Znovu nastolily diktatúru so sovietskou podporou a stovky sa stali obeťami odvety.
Počas desaťročí vládnutia Kádára Jánosa (1956-1989) po potlačení revolúcie sa systém konsolidoval, ale napriek čiastočnému liberalizmu a takzvanej mäkkej diktatúre bolo vidieť, že socializmus je nezreformovateľný a je potrebná zmena.
Demokratické znovuzrodenie: Posilnila sa túžba po viacstrannom systéme, a zánik stranovej vlády sa už nedalo zastaviť. 16 júna 1989 zhromaždilo obrovské množstvo ľudí, aby vydelo znovuzakopanie martírov revolúcie 1956. 23 októbra bola znova vyhlásená republika a z názvu krajiny vymazali pojem socialistický. Cez jar v roku 1990 boli slobodné voľby, ktoré vyhralo Maďarské Demokratické Fórum. Strana na čele s Antallom Józsefom začala svoju činnosť 23. mája 1990. Po smrti Antalla Józsefa, 21. decembra 1993, v decembri 1993 Boross Péter, tiež člen MDF-u, doterajší minister vnútra prevzal mandát na zostatok volebného obdobia. V roku 1994 voľby vyhraly socialisti (MSZP), v máji 1998 mladý demokrati (FIDESZ_MPP) vyhraly. Na základe volieb 7. a 21. apríla 2002 sa zostavila vládna koalícia MSZP-SZDSZ. V roku 1999 krajina sa stalo členom NATO, 1. mája 2004 členom Európskej Únie.
|
|
|
| |
|
|
BestHotelsBudapest.com - Hotely v Budapešti - Online ubytovacie rezervácie v Budapešti - Ubytovanie v Maďarsku v každej kategórii |
|
