| |
Prvú obsiahlejší plán na stavbu samostatného divadla vypracoval Orczy Bódog, riaditeľ národného divadla (1872), v čom určil aj viac miest na umiestnenie stavby nového divadla. Ale jeho predstavy sa kryli urbanistický plán, čo vydala hlavnomestská komisia v roku 1871.(Tento plán bol vypracovaný v prvom rade o umiestnení hlavných ciest a budoví). Tu bolo uvedené aj to, kde má byť postavený nový operný dom. Hlavnomestská komisia navrhovala Námestie Hermina na ceste Šugár. Toto miesto sice nebolo najpoprednejšie (tu bola aj tržnica) aj troška bola ďalej od centra mesta, ale ľahko sa tam dá dostať a aj pozemok bol lacný. Hlavný dôvod, že sa rozhodli o toto miesto, predsa bolo ešte niečo iné: pozemok ešte nebol zastavané a prakticky mohli začať budovať ihňeď . Ybl Miklóš bol ten človek, koho poverili, aby vypracoval projekt a urobil predbežný rozpočet. (on vypracoval aj predbežné plány na činžiaky na ceste Šugár). Podľa Ybl - ho práce v roku 1873 vypísali konkurz, kde vyzvali známych maďarských stavbárov (Ybl Miklós, Steindl Imre, Skalnitzky Antal, Linczbauer István) aj zahraničných (Ferdinand Felmer és Ludwig Bohnstedt) na projekt operného domu pre 2000 ľudí, pod podmienkou, že výdaje stavby nemôžu prekročiť 2 miliony forintov. Konkurz vyhral skoro jednoznačne Ybl Miklóš. Ybl v tomto čase už bol významný stavbár, mal už za sebou veľa známe budovy (Kostol na námestí Bakáts, Vámház, Várkert bazár atď.) , kaštily a veľa nesplnených divadlových plán. Jeho výťazný plán však ďaleko presiahol uvedenú stavebnú cenu a preto viackrát musel prepracovať svoju ideu. Tieto zmeny na budove znížili hlavne nádhernosti (zrušil štvrté poschodie hľadiska, zmenšil veľkosť predsiene).1875 október - začali sa pozemné práce. Stavba bola zo začiatku veľmi dynamická, ale na koniec roka 1870 sa to úplne spomalilo, kvôli nedostatku peňazí. Takto pôvodne plánovaný termín predania budovy sa veľmi predľžilo a stavbu ukončili až na leto 1884. Na stavbe Operného domu sa mohli zúčastniť výlučne len maďarský umelci, majstri a firmy. Výnimku urobili len pre hľadiskový luster, ktorý vyrobili v Mainz - i a pre javiskový mechanizmus vyrobené viedenskou spoločnosťou Aspaleia - už nepoužívali kulisy, ale praktizovali zhora riadené dekoračné prvky . Ybl podľa prísnych bezpečnostných predpisov, vykonal ešte nejaké zmeny na budove: hľadisko rozdelil na 3 časti, zvýšil počet únikových východov a dal spraviť schodište. Operný dom stavali deväť rokov, priebežnú sumu prekročili skoro o 50%, (vyšlo to na 3 milióny a 300 tisíc forintov) ale po slávnostnej otvorení, budova sa stala najmodernejšie vybaveným operným domom Európy, ktorá na najvyššej úrovni splnil všetky podmienky predstavení. Už uplynulo vyše 100 rokov a umelecký výzor budovy je ešte stále nezmenený, len nejaké praktické podrobnosti zmenili v interiéry. V roku 1895 zaviedli elektronické osvetlenie. V roku 1912, podľa predstáv Ištvána Medgyaszay - a vykonali väčšie rekonštrukcie: zväčšili hľadisko, miesto pre hudobníkov zahľbili, vymenili sedadlá, pridali jednu novú šatňu a k tomu schody, zariadili nové ventilačné a vykurovacie zariadenia a rozdelili tretie poschodie na domovské javisko a na maliarsku miestnosť. Počas druhej svetovej vojny budovu poškodili len minimálne, čo sa dalo šikovne korigovať. V roku 1950 pod vedením Gustáva Kaufmanna a Gustáva Oláha nasledovali ďalšie rekonštrukcie: prefarbili hľadisko a znova zvýšili počet sedadiel. Potom už od roku 1960 neustále niečo zmenili na javisku. V roku 1951 Erkel divadlo a Operný dom sa dostali pod spoločné vedenie, naduli s tým počet skupín a administrície. V budove Erkel divadla však nemajú ani dieľňu, ani sklady, ani skúšobnú miestnosť, takže príprava každej produkcie sa uskutočnila v Opernej dome. Na zjemnenie týchto problém v roku 1981 postavili na ceste Hajoš nový prevádzkový dom. Sem presťahovali administráciu a časť dielní, skúšobných miestností. Celková renovácia však už bola veľmi potrebná. V roku 1976 praskol jeden z valcov javiskového mechanizmu a bolo potrebné zastaviť hydrauliku. Dočasne používali stojace kulisy a 1980 juna konečne mohli začať obnoviť budovu aj z vonka aj z vnútra. Predovšetkým obnovili javiskové mechanizmy: novú elektronickú konštrukciu dodávala jedna firma z Drezdy. Na javisku rekonštruovali fresky, obnovili dlažby, zväčšili miesto pre hudobníkov, vymenili sedadlá a ich počet zmenšili na 1289, na treťom poschodí vrátili späť cukráreň. Po podrobnom práci sa obnovil Operný dom a 27. septembra 1984, na storočné výročie budova vo vlastom jase mohla vítať svojich návštevníkov |
|
